Obľúbený pokrm- horčica, sa vyrába z horčičných semien. Tie rastú na rastline s názvom horčica biela, poznáme však aj iné druhy, napríklad čiernu. Ide o kapustovitú olejnatú rastlinu, ktorú by sme výzorom mohli asi najviac, prirovnať k repke olejnej. Darí sa jej aj v našich klimatických podmienkach. Na to, aby ste si vyrobili vlastnú horčicu, vám domáca produkcia asi nebude stačiť, v kuchyni však využijete i samotné semená a ostatné časti rastliny.
Horčica potrebuje pre svoj rast najmä kvalitnú a dobre vyživenú pôdu. Neobľubuje však maštaľný hnoj. Lepším riešením je preto dobre vyzretý záhradný kompost, poprípade priemyselné hnojivá určené na kapustovité rastliny. Je dobré, ak zeminu pripravíme ešte na jeseň. Poriadne ju prerýľujeme a zapracujeme do nej hnojivo.
„Horčicu nikdy nepestujeme po sóji, slnečniciach, alebo akýchkoľvek kapustovitých rastlín.“
Horčicu vysievame priamo na záhon. Vhodným obdobím je druhá polovica marca až začiatok apríla. Záleží to najmä od vonkajších teplôt. Na to, aby nám začali semená klíčiť, pôda musí mať minimálne šesť stupňov Celzia. Semená klíčia pomerne rýchlo a na to treba myslieť aj pri ich vysievaní. Trvá im to približne sedem až desať dní. Mladé rastlinky síce dokážu zvládnuť mierne mrazíky, maximálne však dva až tri stupne pod nulou. Celkové vegetačné obdobie trvá približne sto dní. Dobre vyvinuté a zdravé rastliny dobre odolávajú vysokým teplotám i priamemu slnku. Ocenia, ak ich budete pravidelne polievať. Pôda by však nemala byť premokrená. Je dobré, ak ich budete počas rastu pravidelne hnojiť.
„ Kapsička pastierska alebo peniažtek roľný, sú v podstate tou istou rastlinou. Ide však o divo rastúcu odrodu horčice.“
Z horčice môžete využiť semená, ale taktiež listy a kvety. Surové sa hodia napríklad do šalátov, alebo ako zdravšia príloha k mäsitým pokrmom. Dajú sa však i tepelne upravovať. Rozmleté horčičné semená využijete ako korenie.
